Mnohé rozdiely medzi životom v meste a na dedine sa stierajú, dnes to už nie komfort vs. chudoba, ako kedysi, no zásadný rozdiel môže byť v zmýšľaní ľudí a v chápaní prírody, najmä pre rozdiely v osobnej skúsenosti s ňou. A preto asi nikoho neprekvapí, že najviac ekológov sa regrutuje práve z obyvateľov veľkých miest. Pre nich je príroda zanedbaný mestský park a životné prostredie dym z výfukov áut a klimatizované nákupné centrá.

Že plastové fľaše, pohodené v járkoch popri cestách, sú problém, o tom azda nikto nepochybuje. O čom ale pochybovať treba, je zdravý úsudok ľudí, ktorí na základe zisteného stavu navrhujú opatrenia. Ako napríklad jeden veľký reťazec pýtal pri pokladniach od zákazníkov päť centov za každý plastový sáčok na zeleninu či mrazené potraviny, vraj na vyčistenie lesov od plastových sáčkov.

No to musel byť supermanag(e/o)r, čo to vymyslel vo svojej kancelárii s plastovým kvetom a umelým trávnikom na minibalkóne, čo les videl na Youtube a o prírode čítal v ekopríručke. To si myslí, že každý zákazník ich predajní po nákupe ide do najbližšieho lesa, aby tam použitý sáčok zahodil? A potom pozbiera stovky dobrovoľníkov, inak večne zavretých v kanceláriách a posilovniach s umelým ovzduším, a prejdú lesy v rojniciach, aby tie sáčky vyzbierali? A tým sa problém akože vyrieši? A čo o mesiac? Či to už budú nadchnutí pre iný projekt a pôjdu zachraňovať veľryby do Kalifornie?

Nedávno som zažil zaujímavú situáciu osobne. Máme v rodine osobu, ktorá žije v najväčšej dedine, ale nás v našej malej dedinke často péruje aj za tie igelitové sáčky. Irituje ju každý jeden, ktorý sa v našej domácnosti objaví, lebo vraj znečisťuje planétu. Ekológia v jej podaní znamená, že namiesto jednorazových plastových obalov na potraviny máme si zaobstarať opakovane použiteľné, tie si nosiť do obchodov a do nich si baliť nákupy. A ideologicky v tomto smere pôsobí na všetkých ľudí v dosahu. V minulom živote bola isto zväzáckym aktivistom (SZM – Socialistický zväz mládeže, odnož Komunistickej strany Slovenska). Alebo katolíckym misionárom v Afrike.

Sedeli sme tak podvečer vonku a oddychovali po celom dni. Doliala obyčajnú vodu z dvojlitrovej PET fľaše (zhodou okolností z onoho „sáčkového“ reťazca, pôvodne v nej bola kúpená balená voda) do prázdnych pohárov a vzápätí sa ozval ten známy zvuk krčenej plastovej fľaše.

„Čo robíš!“ – zvolal som v snahe zabrániť ďalšej devastácii vzácneho obalu.
„Chcem ju pripraviť na zber, aby mohla byť ekologicky zlikvidovaná,“ – nesmelo opáčil náš rodinný ekoterorista.
„Si sa zbláznil? Ty sa nepozeráš okolo seba?“ – pokračoval som. Stačilo otočiť hlavou a boli by vidieť zrezané plastové fľaše ako mikroskleník na priesady zeleniny, ako pasce na otravné sršne, v dielni ako držiaky na štetce, misky na umývanie štetcov pri natieraní alebo odrezané hrdlo fľaše ako lievik (aby sme nemuseli kupovať ďalšie plastové, na ktoré sa spotrebovalo viac energie aj suroviny a ktoré sa museli voziť ktovie odkiaľ). S vrchnákom prevŕtaným tenkým vrtákom sa dá PETka používať aj na polievanie drobných rastliniek a je ešte množstvo ďalších spôsobov využitia prázdnej plastovej fľaše.
„My si v týchto fľašiach vozíme z mesta sem pitnú vodu a fľaše používame opakovane. A keď už je staršia, tak ju používame na technickú vodu, na umývanie, na riedenie akrylových farieb, na vodu do ostrekovača v aute. A keď už fľaša nie je vhodná na vodu, tak nájde mnoho ďalších využití v dielni alebo v záhrade, stačí sa obzrieť okolo“.

Zahanbený sa pokúsil fľaši vrátiť pôvodný tvar a postavil ju na stôl.

A teraz mi povedzte, čo je lepšie? Ten mestský prístup, že každý plast po použití pokrkvám, aby zaberal čo najmenej miesta a poslušne vhodím do príslušne farebne označeného kontajnera na „ekologické spracovanie“, čo často znamená „energetické zhodnotenie“ teda obyčajné spálenie, alebo náš dedinský prístup, že každý plast, ktorý raz poslúžil svojmu pôvodnému účelu opakovane použijeme a nájdeme mu ďalšie využitie často aj na niekoľko rokov. Pričom vďaka takejto skutočnej recyklácii výrobkov nemusíme kupovať množstvo ďalších produktov, ktoré tak nemusia byť ani vyrobené ani skladované ani dovezené a tiež na ne nemuseli byť vyrobené jednorazové obaly z plastu alebo kartónu. Šetríme tak nie len Planétu a jej zdroje, ale aj svoju peňaženku.

Recyklácia výrobkov totiž neznamená za množstva dodanej energie hotový výrobok zošrotovať a za pomoci ďalšej energie znova niečo vyrobiť. Recyklácia je v skutočnosti využitie už raz vyrobeného výrobku na iné účely, než bol pôvodne určený. Hoci s drobnou úpravou.

To ale panelákový ekológ, ktorý pozná život z počítačových hier a smartfónu, ťažko pochopí. Nič nemá, nič nerobí, tak mu ani nič netreba. A nič po ňom neostane. Ani jeho deťom.