Známa je aj pod označením stévia sladká, stévia cukrová, sladká tráva, medové lístky, stévia. Pôvodom je to tropická rastlina, ktorá dorastá do výšky 60-100 cm, obľubuje svetlo a vlhkosť. Jej kvety sú drobnej bielej farby. V pôvodnej oblasť výskytu, v tropických a subtropických oblastiach Južnej a Strednej Ameriky, si ju domorodci cenili kvôli jej liečivým účinkom a veľmi vysokej sladivosti.
V súčastnosti poznáme asi 150 druhov Stévie. Jedná sa o veľmi zaujímavú pôvodne jednoročnú rastlinu. Rozmnožovaním sa Stévia radí medzi viacročné rastliny.
Využitie ako sladidlo
Pri vlastnom pestovaní môžete využiť čerstvé listy Stévie na osladenie nápojov. Už v priebehu rastu Stévie môžeme drobné lístky v neveľkej miere otrhávať a pridávať do osviežujúcich nápojov v letných mesiacoch.
Pri zbere sa potom suší celá rastlina (okrem koreňov).
Komplex sladivých látok obsiahnutý takmer v celej rastline, najmä potom v listoch, je tvorený diterpenickými glykosidmi. Preto jej používanie nesprevádza klasický glykemický cyklus v tele človeka, teda je vhodná aj pre diabetikov alebo ľudí, pokúšajúcich sa znížiť príjem sacharidov, avšak bez obmedzovania sa sladkých jedál a nápojov.
Stévia rabaudiana – Sladká tráva, zdroj: http://www.flickr.com/photos/hardworkinghippy/
K dostaniu je aj stéviový koncentrát, prášok, ktorý môžeme pri pečení a varení kombinovať s klasickým cukrom. Pri tomto môžu nastať tri situácie.
– Kúpime predražený koncentrát, varenie vyjde drahšie, ako s cukrom
– Kombináciou koncentrátu a cukru dostaneme menšiu masu hmoty pri pečení
– Priveľa koncentrátu v snahe „osladiť si život“ môže viesť k zhorknutiu sústa na jeho konci. Preto stévie radšej menej, ako viac.
Foto: http://www.flickr.com/photos/hardworkinghippy/
