S nástupom do prvej triedy začnú deťom pribúdať povinnosti. Mnoho rodičov si myslí, že dieťa je už akýsi malý dospelý a že nemá nárok na robenie ničoho neužitočného. Hranie sa s autíčkami alebo bábikami podľa nich patrí do predškolského veku. Tento názor je ale veľmi chybný a aj školské deti sa potrebujú hrať.

Hra je však pre dieťa (a to hovoríme nielen o prvákoch, ale aj o starších Školákoch) veľmi dôležitá a prínosná. Hrou sa dieťa učí, spoznáva a objavuje nové veci a je pre neho dôležitá i z vývojovo-psychologického hľadiska – umožňuje rozvoj osobnosti dieťaťa, udržuje jeho psychiku v dobrej kondícii a spôsobuje mu radosť. Veď aj dospelí ľudia potrebujú občas vypnúť, niečím sa pobaviť, oddýchnuť si. Nechcime preto po deťoch, aby len plnili školské povinnosti, chodili z jedného krúžku do druhého, pomáhali nám v domácnosti a nemali ani trochu voľného času sami pre seba.

Plnenie školských povinností

Keď dieťa nastúpi do prvej triedy, nemali by sme mu zakazovať jeho obľúbené hry. Iba musí dôjsť k zmene v rozvrhnutí voľného času. Platí pravidlo „Najskôr povinnosti, potom zábava“. Od zábavného hrania sa k úlohám nikomu nechce a spravidla sa to nezaobíde bez mrzutostí. Preto je najlepšie, keď si dieťa najprv splní všetky povinnosti do školy a až potom prídu na rad hračky a zábava. Dôležité je nájsť rovnováhu medzi povinnosťou a hrou, medzi poriadkom a voľnosťou. Jedine tak dieťa bez problémov prijme vznik prvých školských povinností a bude pripravené aj na budúcnosť, kedy bude povinnosťou pribúdať.

Na záver možno teda povedať, že v čase mimo školu, má mať dieťa priestor na riadené mimoškolské aktivity (rôzne krúžky, šport), ale aj čas na hranie a „ničnerobenie“. Myslite aj na pomoc v domácnosti – nejde o to, aby dieťa hodiny upratovalo, ale stačí maličkosť, ktorá dieťa naučí, že nič nie je zadarmo a že na prevádzke domácnosti sa musia podieľať všetci jej členovia.